Home
Aktuálne číslo
Archív
Bonusy
Príbehy
Témy
Kontakty
 

Identita Božieho dieťaťa


Najdôležitejšou vecou pre nás, našu službu a všetko ostatné, čo v živote robíme, je otázka identity. Otázka toho najvnútornejšieho, najhlbšieho, čo robí teba tým, čím si, nie je to, čo robíš, ale to kým si. Mojou identitou nie je to, že píšem prednášky, kážem, alebo ohlasujem Božie slovo. Ani to, čo robíš pre Boha, nie je tvojou identitou. Tvojou identitou nie je ani to, že si matkou alebo otcom. Na to, aby si spoznal, kým si, potrebuješ zostúpiť veľmi hlboko a pozrieť sa aj na veci, ktorých sa možno bojíš. Druhá dôležitá vec je, že musíš poznať Boha osobne. Ľudia, ktorí osobne nepoznajú Boha, nikdy neprišli na to, čím v skutočnosti sú.

Ak chceš vedieť kto si, potrebuješ poznať Boha a seba, lebo to bude určovať celý tvoj život. Ak sa niekto vidí ako neschopný, nešikovný, malý, tučný a škaredý, tak sa podľa toho bude aj správať. Keď budeš vedieť kto si, tak sa takým aj staneš. Ježiš je naším vzorom, naším Majstrom. Od Neho sa učíme. Ježiš veľmi dobre vedel, kto je a veľmi dobre vedel, kto je Boh Otec. Preto robil to, čo robil a nikto ho od toho nevedel odhovoriť. Keď mu prišli do cesty rôzne prekážky, nezastavili ho. Teológovia si v minulosti kládli otázku, či Ježiš vedel, že je Boží Syn. Ako Boh to vedel, ale vedel to aj ako človek, že je zároveň aj Boh? Po rôznych diskusiách sa cirkev vyjadrila, že niet pochýb o tom, že vedel, že je Boží Syn, že vedel kým je.


Ježišova identita

To, čo si myslíš, že je tvoja identita, ovplyvňuje čo a ako konáš. Ježiš vedel o svojom úzkom spojení s Otcom, vedel, že je Boží Syn, vedel, že je Mesiáš. Preto často hovoril: „Ja a Otec", „My s Otcom." V Jánovi 5,17 sa píše: „Môj Otec pracuje, aj ja pracujem", v Jánovi 10,30: „Ja a Otec sme jedno". Keď sa modlil, aby Lazár vyšiel z hrobu, pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče ďakujem Ti, že si ma vyslyšal. Ja viem, že Ty ma vždy vyslyšíš, ale toto hovorím pre tých, ktorí sú tu dookola, aby aj oni vedeli, že ty ma vždy vyslyšíš". Vedel, kto je, a preto konal slobodne ako človek a v slobode sa aj podriadil Otcovi, hoci bol zároveň Boh. Kde bral tú zvláštnu slobodu a odvahu? Ľudia sa ho často pýtali: „Čím nám potvrdíš, že môžeš hovoriť takto, ako hovoríš?" On im hovoril: „Mňa poslal Otec, ten vám to potvrdí." Nešlo im to do hlavy, nevedeli to stráviť. Pavol v 2 Tim 1,12 hovorí o tom, že: „...viem, komu som uveril..." V 1Kor 15,10 hovorí: „Z Božej milosti som tým, čím som." Aby sme pochopili tajomstvo svojej osoby, potrebujeme prijať milosť, Božiu blízkosť.


Ako je to s nami?

Boh stvoril človeka ako telo, dušu a ducha. To ale ešte nie je hotový človek s tou najhlbšou identitou. Boh to plánoval tak, že v duchu človeka bude prítomný Duch Boží. Keď prichádza do tvojho ducha Duch Boží, Duch Svätý, vtedy si naplno dostal svoju identitu. Stávaš sa tým, kým ťa Boh Otec plánuje mať. Preto potrebuješ poznať Boha, aby si vedel, kto si. Potom za svoju službu Bohu nebudeš očakávať vďačnosť a slávu lebo vieš, že tým, kým si, si milosťou Božou a že to je Jeho dielo. To On do teba vložil, že budeš konať rôzne dobré veci, ktoré pre teba pripravil.

O človeku sa hovorí, že jeho najcharakteristickejšou vlastnosťou je, že je „schopný Boha". To je to, že nás Boh stvoril ako telo, dušu a ducha a vytvoril nás ako schopných Boha, schopných prijať Boha, schopných reagovať na milosť. Keď do teba vstúpi jeho Duch, jeho milosť, vtedy už nie si človek, ktorý je schopný Boha, ale človek, ktorý prijal Boha. V Rim 8,29 je napísané, že máme dorásť do podoby Syna Ježiša Krista. To je to najhlbšie, čo máme byť. Podoba Ježišovi Kristovi je naša najhlbšia súčasť, naša najhlbšia identita. Prijať milosť je to, čo nás robí dokončenými ľuďmi, čo nás robí ľuďmi, ktorých naplánoval Boh. Ľudia vždy potrebujú mať svojho Boha. Preto sa mnohí stávajú okultistami, lebo vedia, že byť iba telo, duša a duch nie je všetko. Naháňajú ešte niečo, čím bude zasiahnutý ich duch.

Tvoje najhlbšie vnútro je, že ty a Boh ste spolu. To je tvoja identita, že dorastáš do dospelosti Kristovej, do Jeho podoby. Tým sa završuje tvoja identita, tým sa završuje to, kým si.


Pokrivená identita

Našou identitou býva často to, čo si o nás myslia iní. Až potom si myslíme, že našou identitou je to, čo si myslíme my sami o sebe. Aj jedno aj druhé je nepravdivé. Našou identitou je to, čo si o nás myslí Boh. Nech by ti ľudia hovorili čokoľvek a nech by si si o sebe myslel čokoľvek, ak si kresťan potrebuješ uveriť, pochopiť, prijať, že pravda je to, čo si o tebe myslí Boh. Čo si o tebe myslí Boh, to je tvoja identita. Niektorí hovoria, že našu osobnosť, naše vnútro tvorí to, čo sme zdedili. Iní tvrdia, že to kým sme, záleží od toho, ako nás vychovali a od prostredia, v ktorom sme vyrástli. To kým sme, určuje Boh, nie my. On určil, že keď sa s Ním stretávame, keď sme ho prijali do života, keď máme Jeho milosť, vtedy sme sa stali skutočnými ľuďmi. Naša identita je vo vzťahu s Bohom. Keď Boh určuje našu identitu, potrebujeme vedieť, čo si o nás myslí. Keď budeme vedieť, čo si o nás myslí, staneme sa slobodnými. Keď budeme vedieť, čo si o nás myslí, budeme na základe toho konať.

Čo si myslíš o sebe, vo svojom najhlbšom vnútri? Ktoré z vás, ženy, si myslíte, že ste škaredé, len to nedávate najavo a snažíte sa to všelijakým spôsobom maskovať? Ktorí z vás mužov si myslíte, že ste neschopní a že ste nepríťažliví? Koľkí z vás si myslíte, že ste nešikovní, lebo vám to hovorili rodičia, alebo ste to prijali sami za svoje? V živote človeka prichádza ku kríze identity v puberte. Je veľmi zaujímavé, že človek, ktorý je v puberte sa začne správať divne. Stráca poňatie o istotách, ktoré mal, a preto sa správa nevypočítateľne a často na truc ku všetkým ostatným. Pritom kým bol dieťa, bol kľud. Ako otec som si uvedomil, že teraz tvorím u svojich dcér to, ako sa vidia, ako na seba pozerajú. Keď im hovorím, že sú krásne, ony si myslia, že sú krásne. Keď im hovorím, že sú úžasné, ony prežívajú, že sú úžasné a myslia si to samy o sebe. Keď im hovorím, že som šťastný, že ich mám, cítia sa ako niečo vzácne, ako niečo, čo je objektom radosti. Viete čo si o sebe myslia týrané a zneužívané deti? Že si to zaslúžia, lebo oni sú zlé. Keď ich rodičia, ako ich autority odmietajú, mlátia alebo zneužívajú, tak asi uvážili, že je na nich niečo zlé a preto ich trestajú. Niekedy si tieto deti myslia celý život, že sú zlé. Prijali to ako svoju identitu a na základe toho konajú. A raz, nech si vezmú aj sebelepšieho partnera, ak sú to dievčatá, už mu nikdy neuveria, že sú úžasné, krásne, dobré a bude sa im zdať divné, že sa k nim ich muž správa milo. Viete, ako sa správajú tie ženy v manželstve? Podvedome vyvolávajú hádku, krik, snažia sa vyprodukovať hnev muža. Predsa „oni sú zlé", „oni si zaslúžia", aby na nich muž kričal, aby ich trestal. Tak hlboko ovplyvňuje to, čo si o sebe myslíme, že tak aj konáme.


Ako nás vidí Boh

Boh nás nazýva svojimi deťmi. Viete, že my sme Božie deti? To nie je prirovnanie, je to duchovná realita. On nám hovorí, že sme Jeho dedičia. Viete, čo je to byť dedičom? Viete si predstaviť, že vaším rodičom patrí 20 miliárd dolárov a že po ich smrti vám ich odkázali, že ich zdedíte? Tvoj Otec, ktorý je v nebi sa s tebou delí o všetko, čo má. V Biblii je napísané, že keď nám poslal svojho Syna Ježiša Krista, akože by nám s ním nebol daroval všetko? (Rim 8,32) V Biblii je napísané, že keď mu uveríš a dáš sa pokrstiť, tak je vyčistená tvoja minulosť, sú zmazané tvoje hriechy. To tiež nie je iba akože. To neznamená, že Boh Otec tam má veľkú tabuľu, kde sú napísané tvoje hriechy a že si len zaškrtne - odpustený, odpustený atď. Nie. Zmaže to a už to tam nikdy nie je. Vyznaný a oľutovaný hriech mizne. To ti hovorí Boh. Takto sa k tebe správa. Nazýva nás priateľmi. Tvojou identitou je, že si Boží priateľ. Môžeš uveriť tomu, že Boh sa pomýlil, keď ťa stvoril, lebo Boh by takú „šeredu" nebol stvoril. Mnohí si to o sebe myslia. Stretávam sa s mnohými ľuďmi a plakali by ste, čo si o sebe myslia a ako na seba pozerajú. Potom žijete v lži a budete sa neustále snažiť zapáčiť Bohu, svojím blízkym a budete sa zodierať. Urobíte čokoľvek, len aby sa na vás usmiali a pochválili vás, lebo nemáte svoju identitu. Vidíte sa ako zlí a skúšate ho nejakým spôsobom presvedčiť, že nie ste takí zlí. Niektorí z nás sa to snažia s Bohom robiť takto. Som zlý, škaredý, taký nijaký, a preto sa musím Bohu nejakým spôsobom zapáčiť. Preto budete robiť niečo zo strachu alebo z falošných motívov. Ale keď viete, že vás miluje, keď viete, že najhlbšou identitou je to, že vy ho potrebujete a že ste vo vzťahu s Ním, že On je pri vás, to vás robí slobodnými. Keď viete, že vám hovorí, že ste milovaní. Boh, keď na vás pozerá hovorí: „Vy ste moji milovaní." Hovorí: „Milujem ťa. Mám z teba radosť, teším sa, že si."

Ja mám ako modlitebníka jednu vozíčkarku. Myslíte si, že jej najhlbšou identitou je to, že je pripútaná na vozíku? Ona je slobodná, nie pripútaná. Je slobodná, lebo pozná Boha. Ona duchovne chodí, skáče, raduje sa. Je veľmi aktívna a robí veľa vecí, aj keď sa nemôže poriadne hýbať. Pochopila, čo je jej identitou. Jej identitou nie je to, že je zviazaná s vozíkom. Jej identitou je to, že Boh jej hovorí: „Milujem ťa." Takí ľudia potom slúžia úžasným spôsobom. Slobodní, radostní, neboja sa niečo pokaziť. Bojíš sa niečo pokaziť v službe Bohu? Koho sa bojíš? Boha? Myslíš si, že ťa vymláti, keď sa pomýliš, alebo, keď ti niečo nejde? Potom nevieš, kto si a nevieš kto je On. Preto blúdiš, strácaš sa a pochybuješ. Je pred tebou, aby si si vybral. Vedieť kto si. Môžeš poslúchnuť tých, ktorí ti to do nemoty opakovali alebo poslúchnuť to, čomu si sám uveril vo svojom živote a čo si si prijal za pravdu. Alebo môžeš uveriť tomu, čo ti hovorí Boh, že si. Boh ťa má veľmi rád. Hovorí, že si jeho milovaný. Nemusíš sa snažiť robiť niečo pre Neho, aby si vyzeral pred Ním lepší. Môžeš pre Neho pracovať, môžeš Mu robiť radosť, ale len preto, že sa tešíš, že je. Že ťa má rád. Že Mu chceš byť vďačný, že Mu chceš s niečím pomôcť. Že vykročíš. Iba ľudia, ktorí milujú a vedia, že sú milovaní dokážu zázračné veci. Boh ťa volá k zázračným veciam.

Viem, že za mnohé veci, ktoré si o sebe myslíte, nemôžete. Možno vám ich už dlho niekto podsúval, natláčal. Je ale dôležité, aby ste z toho, čo si o sebe myslíte zlé, činili pokánie a povedali Bohu, že vám je to ľúto. Že sa ospravedlňujete za to, že ste uverili lži. Je dôležité, aby ste odpustili tým, cez ktorých prišli do vášho života tieto lži. Je to prvý krok k tomu, aby ste mohli byť uzdravení z tejto bolesti. Ak vidíš vo svojom živote, čo všetko si prijal od druhých, čo si myslia o tebe a ovplyvňuje to tvoj život, tak prosím čiň pokánie a ospravedlň sa Bohu. Opusti teraz svoje predstavy o sebe a nechaj dopadnúť Božie slovo. Nechaj, nech na teba dopadne Boží obraz o tebe. Nech ťa vyformuje. Nech sa tvojho ducha dotkne Duch Boží, aby si sa stal úplným človekom. Nech ťa začína formovať do Ježišovej podoby až dorastieš úplne do jeho zrelosti.


Mário Tomášik
Nahlas 2/2008


Môj príbeh:
Klamstvá v mojom živote

Pred obrátením som zažíval veľa neprávd, ktoré mi veľmi vážne sťažovali život. Po skončení strednej školy som bytostne zažíval, že som nula, že nikdy nič v živote nedokážem, že som škaredý. Zažíval som sebaneprijatie.
Po tom, ako Boh vstúpil do môjho života som začal zažívať nové veci, úplne odlišné od predošlých - a síce, že Boh ma má rád takého aký som, záleží Mu na mne, miluje a prijíma ma celého. Páčim sa Mu, má zo mňa radosť. Táto skúsenosť bola tak silná, že postupne vytlačila predošlé klamstvá z môjho života.
Táto skúsenosť je stále v mojom živote veľmi mocná. Chráni ma pred klamstvom, ktoré vytrvalo a silno útočí na tento svet, ktoré hlása: ak nemáš peniaze, dokonalý vzhľad, úspech v kariére, obdiv druhého pohlavia, si nula.
Keď zažívaš, ako veľmi ťa Boh ľúbi, je to mocným štítom okolo teba a chráni ťa to pred tým, čo si o tebe myslia iní ľudia. Ak si myslia o tebe niečo zlé, nemajú ťa radi, majú voči tebe predsudky atď.,  si pred tým chránený, lebo poznáš vlastnú identitu. Si Bohom milované dieťa, ktorého meno si On vryl do dlane.

AF


Môj príbeh: Vtláčaná bola do mňa iná identita

Detstvo - zneužívanie. Vtláčaná bola do mňa identita chlapca, takmer vo všetkom - obliekanie, účes, jednanie. Akokoľvek som sa chcela prejaviť, rodičia ma vždy vysmiali a zotreli. Všetko som si chcela zaslúžiť a naozaj málokedy som dosiahla nejaké ocenenie.
Puberta - neznášala som samu seba a nenávidela svoje telo, ktoré sa začalo z dievčenského premieňať na ženské. Ukájala som svoje telo a utekala som z domu.
13 rokov - vtedy sa ma dotkol Boh. Odvtedy som si začala reálne uvedomovať, že NIEKTO ma miluje bez toho, aby som sa ja o to nejakým spôsobom pričinila. Ako keby vytvoril okolo mňa taký zvláštny pancier, od ktorého sa odrážalo všetko, čo ma dovtedy ničilo a zožieralo. Aby som si mohla vychutnávať a užívať Jeho pozornosti, lásky, náklonnosti, opatery.
Vďaka Jeho prítomnosti v mojom živote a žien, ktoré boli samé sebou som začínala objavovať nový rozmer. Toho, kto v skutočnosti naozaj som. Že sa „môžem" prejavovať ako žena, obliekať ako žena, byť krehká a jemná, mať svoje túžby a potreby. Že môžem byť krásna. Že to, že túžim po kráse a po vyjadrení seba nie je zlé. Myslela som si, že už je to všetko na poriadku, ale stále vychádzajú na svetlo hlbšie a hlbšie veci, a to, ako ma to hlboko ovplyvnilo. Som na ceste :-).

žena, 28 rokov

autor
Ja osobne začínam vynechávať slovo modlitba zo svojho slovníka. Zdá sa mi, že pod týmto slovom si väčšina kresťanov ..
 
autor
Posledné mesiace boli či už pre vládu alebo parlament veľmi hektické. Zavraždením novinára Janka Kuciaka a jeho ..
 
autor
Pán miluje, keď s ním kráčaš po ceste, ktorú ti vybral.
 
Richard
Eduard Heger
Maria Spesova
Adam Mackovjak
Mata
Marek
Mario
Michal Svetko
Roman Seko
Facebook
Redakcia
Kontakt
Prihlásenie